Z dejín techniky

História lodnej dopravy na Slovensku

Vývoj lodnej dopravy na Slovensku bol spätý s vývojom dopravy v Európe. Za čias Uhorska sa sila vodných tokov využívala najmä na prepravu surovín (napr. drevo). Pri takomto pltiarstve (najmä po rieke Váh) hral úlohu aj vietor. Ak vietor fúkal proti plti alebo plachetnici, plavidlo malo zväčša vážne problémy. Veľký vynález zostrojil Thomas Newcomen v roku 1712 - parný stroj. Parné stroje sa začali využívať v priemysloch aj v dopravných prostriedkoch. Prvú továreň s parným strojom založil gróf Ján Forgáč v roku 1767. Čoskoro sa parný stroj dostal aj do lodí a zrodili sa parníky. Najznámejší parník je asi Titanic (jedna z najväčších lodí v našich dejinách).

Prvý parník sa na Slovensko (presne do Bratislavy) dostavil 2.9.1818 večer z Viedne. Premával na trase Viedeň - Bratislava - Pešť. Parník sa nazýval Carolína po manželke cisára. Pravidelná lodná doprava vznikla v roku 1830 a premávala trasou Viedeň - Bratislava - Budapešť, kedy sa založila Dunajská paroplavebná spoločnosť. Táto spoločnosť mala jednu agentúru aj v Bratislave. V roku 1859 sa pre parný stroj začala bitka, lebo ľudia urobili ďalší objav. Belgický vynálezca Jean Leonir vytvoril prvý spaľovací pohon. Týmto sa odštartovala éra spaľovacích motorov. Spaľovacie motory dopĺňali aj motory na elektrický prúd. Prvý elektromotor vytvoril (1827-1829) slovenský rodák zo Zemného (okr. Nové Zámky) Štefan Anián Jedlík, priekopník vedy a fyzik. Použil ho v roku 1842 na pohon vozíka na koľajniciach. Postupne sa lodná doprava zdokonaľovala a dnes máloktorá loď je parník. Vždy sú nejaké nové teórie a vždy budú aj nové vynálezy. A to aj v oblasti lodnej dopravy.