|
Nepríjemný zážitok
Nemala som práve najšťastnejšie prázdniny.
Moja malá sestra Lea mi hodila do oka hopsalku. Vôbec ma to nebolelo, ale do
rána mi oko začervenalo. O niekoľko hodín sme mali ísť na dovolenku do
Chorvátska. Približne tri hodiny pred odchodom sme išli na pohotovosť. Tam mi
povedali, že neodporúčajú dnes odcestovať. Tri dni som tam chodila na injekcie.
Prišli sme na poslednú injekciu a povedali, že môžeme odísť. V Chorvátsku bolo
veľmi pekne. Myslím, že sme mali najlepšie počasie z celého leta. Keď sme sa
vrátili, sestrička mi dala papier na hospitalizáciu do nemocnice. Strašne som
z toho bola smutná. Bola som tam 5 dní. Po štyroch dňoch sa mi oko
zlepšilo. Veľmi som sa tešila domov. Na kontroly k doktorovi, teda na
pohotovosť, chodím dodnes.
Bol to nepríjemný zážitok. Tak skoro naň nezabudnem.
Petra Antošková 5.A
Výlet na Sitno
Živo si spomínam ako jedno piatkové ráno mamina vošla do našej
izby. ,,Zbaľte si do ruksakov nejaké veci, pôjdeme na výlet."
povedala.
Super. Hneď ako zavrela dvere, nabalila som si do batoha rôzne
veci. Okolo 10:30 sme vyrazili. Za takú polhodinu sme dorazili
ku starkej. Počasie bolo pekné, a tak sme šli na zmrzlinu. U
starkej čas plynie neuveriteľne rýchlo. Už o desiatej som si
išla ľahnúť. Vzduch na dedine mi asi prospel, lebo som zaspala
behom chvíľky. Ráno sme vstali už o šiestej. Pomaly sme sa
pobrali na námestie, kde už čakali ďalší účastníci zájazdu. O
necelých dvadsať minút prišiel autobus. Cesta trvala nekonečne
dlho. Autobus nakoniec zastal na Počúvadle. Sadli sme si do
kaviarne pri brehu a pozorovali sme krásy prírody. A vtom začalo
pršať, ba liať. Po krátkom rozhovore s organizátorom zájazdu
vysvitlo, že výstup na Sitno sa nebude konať, ale bol tu aj plán
B. Tak sme išli do Banskej Štiavnice, kde sme už mali v jednej
reštaurácii zabezpečenú stravu. Bolo to super. Jedlo bolo chutné
a hneď vedľa bola herňa. Kúpili sme si žetóny a hrali sme stolný
futbal. O necelú hodinu sme už sedeli v autobuse. Už som sa tešila domov. Mamina povedala, že budeme u starkej ešte jednu
noc spať, lebo má pre nás prekvapenie. Na druhý deň, len čo som
vstala, spýtala som sa ma to prekvapenie. Bola to moja
sesternica, ktorá ešte v ten deň prišla, Celučičký deň sme
strávili spolu. Okolo piatej sme museli ísť domov.
Keď sme prišli domov, ľahla som si na posteľ a rozmýšľala som o
krásnych zážitkoch týchto troch dní. O chvíľu som zaspala. Všade
dobre, doma najlepšie.
Dominika Oláhová 7.A
Prázdniny
(Alebo skôr víkend na začiatku školského roka, čo je veľmi
podobné)
Pozor! Toto nie je príbeh z prázdnin. Cez prázdniny sme boli
iba dvakrát u babky a so sestrou sme mali niekoľkohodinový kurz jazdy na koni.
Takže ten príbeh: V jedno hmlisté nedeľné ráno som bol na dvore a hral som sa s
naším psom. Na dvore má veľa kameňov, hračiek, drievok, chuchvalcov špiny a
mnoho ďalších vecí na hranie. Preto ma neprekvapilo, keď mi priniesol neznámy
predmet. Bol som ohúrený, keď som zistil, že to bola ropucha. Dal som ju na
lopatku, ktorú okrem upratovania používame na ,,žabie záležitosti", tú som zas
položil na búdu. Ropuchu som chcel odniesť, ale v tráve ležala hore bruchom
ďalšia. Bol to samček a vyzeral ako mŕtvy. Naložil som ho a išiel k pivnici.
Tam bol veľký hnedý skokan. Keď som ho chytil, ponáhľal som sa ich položiť za
plot. Enter (náš pes) bol však strašne rozjašený, možno z tej ropuchy dostal
halucinácie. Keď ho to prešlo, položil som žaby mimo jeho dosah a chvíľu
sledoval. A aj keď vyzerali ako mŕtve, neboli. O niekoľko hodín už boli preč.
Jakub Kloc 5.A
|
