Významní ľudia minulosti

Viliam I. Dobyvateľ

Viliam sa narodil roku 1028 ako nemanželský syn Róberta, vojvodu z Normandie a Arletty, dcéry garbiara z Falaise. Napriek tomu, že bol nemanželského pôvodu, ako priamy potomok Rolla Vikinga, ktorý roku 911 získal Normandiu od Karola III., mal velkú nádej na trón, ktorý v roku 1035 po smrti svojho otca získal ako sedemrocný. V osemnástich rokov sa oficiálne stal vojvodom bez akéhokolvek obmedzenia ci porucníka. V roku 1049 sa Viliam oženil s Matildou, dcérou Baldvina V. Flanderského. K uzavretiu tohto manželstva sa viaže istá príhoda. Viliam vraj najprv musel Matildu zmlátit, pretože sa odmietala vydat za bastarda. Potom však súhlasila, pretože ju svojím cinom presvedcil, že je pevný a vytrvalý vo svojich cieloch. V roku 1066 Viliam Dobyvatel viedol Normanov proti královi Haroldovi v bitke pri Hastingse a to kvôli jednému jednoduchému dôvodu. Viliam Dobyvatel tvrdil, že anglický král Eduard mu prislúbil anglický trón. Lenže král Harold tvrdil to isté. A tak sa tí dvaja pobili na život a na smrt. Anglicania chceli, aby Viliam zomrel a Harold sa stal králom. Ale Normani chceli presný opak. Nakoniec Viliam vyhral a stal sa anglickým králom. Ked Viliam dobyl Anglicko, nastolil krutú vládu. Istý historik napísal, že „krajinou prešli diabli s ohnom a mecom“. Viliam však láskavo zrušil trest smrti. Jeho posledný zákon znel: „Zakazujem, aby bol clovek statý alebo obesený za akýkolvek priestupok. Namiesto toho nech mu vypichnú oci.“ Lenže ked sa roku 1076 jeden anglický barón menom Waltheof postavil proti Viliamovi, všetko bolo inak. Viliam zabudol na vlastné zákony a milého Walta dal vo Winchesteri stat.

Richard I. Levie Srdce

Richard I. Levie Srdce sa narodil 8. september 1157. Pochádzal z dynastie Plantagenetovcov, bol anglický král a od roku 1189 aj normandský vojvoda a gróf z Anjou. Richardove vojenské úspechy mu získali prezývku Levie Srdce. Richard bol tretím synom Henricha II. Takmer celý život strávil vo vojnách. Bojoval aj v 3. križiackej výprave. Zo svojej desatročnej vlády však strávil v Anglicku len 6 mesiacov. V bitke pri Arsufe (7. októbra 1191) porazil svojho najväcšieho protivníka, egyptského sultána Saladina, ktorý podpísal prímerie. Zmluva zarucovala krestanom slobodný prechod a návštevu Svätého hrobu v Jeruzaleme, ako aj právo na slobodné obchodovanie. Pôvodná Richardova predstava však bola iná - svadba jeho sestry Jolany Sicílskej a Saladinovho brata Sajfuddína mala položit základy vytvorenia spolocného štátu krestanov a moslimov. Neprekonatelný odpor Jolany však všetky plány prekazil. Hned po triumfálnom návrate však Levie srdce vypísal novú dan, pretože hrozil konflikt s Francúzskom. Ten sa napokon po troch rokoch skoncil Richardovým vítazstvom. Všetko nasvedcovalo, že sa pomer síl v Európe zmení - anglickému královi sa po smrti Henricha VI. podarilo na ríšsky trón presadit svojho kandidáta, náhoda však rozhodla úplne inak. Pocas epizódnej šarvátky s vazalom bol pri obliehaní jeho hradu Richard zasiahnutý šípom z kuše. Rana sa zapálila a privolaný lekár už nic nezmohol. Dňa 6. apríla 1199 zomrel Levie srdce vo svojom polnom stane bez potomkov.

Karol IV. Veľký

Karol IV. Velký bol český a nemecký král od roku 1346, rímsky cisár od roku 1355, lombardský od roku 1355 a arelatský král od roku 1365. Syn Jána Luxemburského a Elišky Premyslovny. Po roztržke medzi rodicmi ho matke vzali, držali ho na hradoch Loket a Krivoklát a nakoniec ho poslali na výchovu na francúzsky královský dvor. Vo Francúzsku strávil sedem rokov, študoval na univerzite v Paríži, naucil sa niekolko jazykov a pripravoval sa na kariéru panovníka. Pôvodne sa volal Václav, pri birmovke však prijal meno Karol podla svojho kmotra, francúzskeho krála Karola IV. Pekného. Už v detskom veku bola dohodnutá jeho svadba s Blankou z Valois. Karol IV. bol nesporne najväcším ceským stredovekým panovníkom. Posilnil královskú moc, výrazne oslabenú pocas vlády jeho otca, pozdvihol prestíž a medzinárodné postavenie ceského štátu. Cinmi mimoriadneho významu bolo založenie pražského arcibiskupství roku 1344 a univerzity v roku 1348. Tento panovník sa preslávil aj stavebnou cinnostou (založenie Nového Mesta, stavba Karlštejna, kamenného mosta cez Vltavu, stavebné úpravy Pražského hradu, pokracovanie stavby Chrámu sv. Víta, stavba Emauzského kláštora). Upevnenie medzinárodného postavenia českého štátu znamenalo vydanie Zlatej buly, ríšskeho zákonníka, ktorým Karol presne vymedzil výnimocné postavenie ceského krála i ceského štátu v rámci ríše. Pocas Karolovej vlády dosiahli ceské krajiny najväcší územný rozsah, získal Svídnicko, Javorsko, sliezske kniežatstvá, državy v Bavorsku, Falcku a Meisene. Väcšinu nových území získal diplomatickými rokovaniami, kúpou alebo sobášnou politikou.