kniha

Z tvorby našich žiakov



Chudoba nie je iba slovo, nepatrí minulosti


obr1

Kedysi dávno bola jedna chudobná rodina, ktorá žila v domčeku neďaleko pustého lesa. V tom dome žil gazda, stará mama a dve deti. Do školy im bolo ďaleko. Nemali sa tam ako dostať. Gazda chodil do lesa rúbať stromy, aby sa aspoň pri kozube zahriali. Neďaleko domčeka bol malý obchod, v ktorom majú potraviny za cenu, ktorú si gazdova rodina nemohla dovoliť, Stará mama plietla s deťmi prútené košíky, ktoré potom predávali na trhu. Za tie peniaze si kúpili jedlo. Postupne sa im začalo dariť a postavili si vedľa domčeku záhradku, ktorú gazda obrábal. Sadili zeleninu z ktorej mali úžitok. Neskôr na trhu predávali košíky so zeleninou a lesné jahody s malinami, ktoré zbierali v lesa. O niekoľko rokov z toho malého domčeka bol dom, v ktorom žila tá rodina. Nemali už s ničím problém. Peniaze, ktoré zarobili im priniesli šťastie. Boli radi, že môžu mať dom o akom vždy snívali a ešte preto, lebo boli zdraví a vedľa toho domčeka sa postupne stavali ďalšie domy, v ktorých žili dobrí ľudia a pomáhali si navzájom.

 

Patrícia Kubíková 6.A


 

Chudoba  

 

Keď sa z okna pozriem,

vidím našu Zem.

Chudoba na nej vládne,

na svete sa len kradne.
Ľudia sa len prizerajú,
ako ľudia zomierajú.
Po svete vojny sú,

zlé časy nastanú.
Bezdomovci na svete sú,
niektorý za to nemôžu.
V Afrike jesť nemajú,
a inde ľudia jedlo vyhadzujú.

Tak s tým niečo urobme,

a peniaze darujme.

 

 

Matúš Šimko 6.A

 

Chudoba

 

Chudoba nie je iba slovo,
nepatrí minulosti,
chudobných ľudí je mnoho,
treba prejavovať trocha znášanlivosti.
Pomôcť treba všetkým,
aj tým chudobným,
dedinským aj mestským.

Ale aj tí, čo peňazí nemajú
nebudú len žobrať.
A nech sa nehnevajú
nech im  nechceme peniažky dopriať.
Treba si ich zarobiť,
a nezneužívať ľudí zľutovania,
treba tvrdo robiť,
nie peňazí žiadania.

 

Timotea Roziaková 6.A