Významní ľudia minulosti

Ľudovít XIV.

Narodil sa 5.septembra 1638 v oblasti Paríža. Bol to významný francúzsky kráľ z rodu Bourbonovcov. Rodičia: Ľudovít III. a Anna Habsburská. Jeho otec zomrel, keď mal Ľudovít iba 5 rokov. Matka sa o jeho výchovu nestarala. Princa učili vychovávatelia, ktorí mu vštepovali len galantné spôsoby, aby sa vedel na dvore správať. Bol gramotný, ale v ostatných veciach zostal nevzdelaný. Keď Ľudovít dosiahol vek 13 rokov bol schopný samostatnej vlády. Do tej doby za neho rozhodoval kardinál Mazarin a jeho matka, ktorý sa usilovali o absolutizmus. Ľudovít bol nedôverčivý, podliehal vlastným predstavám o moci. Nebol iniciatívny. Zato bol veľmi pyšný. Veril, že kráľ je Boh, ktorého musia všetci poslúchať. A poddaní sú len na to, aby pracovali a klaňali sa mu. Bol presvedčený, že on je celé Francúzsko. Jeho najznámejšie výroky sú „Štát som ja.” a „Odchádzam, ale Francúzsko zostáva naveky.” Čo sa týka jeho súkromného života, bol ženatý s Máriou Teréziou, španielskou princeznou. Napriek tomu, Ľudovítove milostné škandály boli témou číslo jeden na kráľovských dvoroch po celej Európe. Medzi jeho najznámejšie favoritky patrili Louise de la Vallière, ktorá mu porodila štyri deti, Markíza de Montespan, ktorá mu porodila šesť detí, z ktorých prežili iba štyri, Madame de Maintenon, tá s ním ostala až do jeho smrti. Mala ho skutočne rada a mala rada aj jeho deti. Po smrti Márie Terézie sa s ňou tajne oženil. Zomrel 1. septembra 1715 na zámku vo Versailles, ktorý dal počas svojho panovania postaviť. Po jeho smrti na trón nastúpil jeho syn, ktorého poznáme ako Ľudovíta XV.

 

 

Ľudovít XV.

Ľudovít sa narodil 15. februára roku Pána 1710 vo Versailles. Bol to kráľ Francúzska a na trón nastúpil po smrti svojho otca Ľudovíta XIV. Do doby jeho trinástich narodenín sa vlády ujal knieža Filip Orleánsky. V pätnástich rokoch sa oženil s dcérou poľského kráľa Stanislawa Leszczyńskeho, Máriou. Kráľ pokračoval v šľapajach svojho otca v absolutistickom štýle. V tejto dobe sa šľachtici doslova kúpali v dostatku a luxuse. Usporiadavali sa bály, divadlá či predstavenia, zatiaľ čo jeho poddaní mali neúrodu v poľnohospodárstve, trpeli hladom a epidémie spôsobovali stále väčšiu biedu.  Jeho najznámejšia priateľka bola Madame de Pompadour, ktorá organizovala pompézne zábavy na účet jeho výsosti kráľa. Preto sa zvyšovali aj dane, rástli ceny. Francúzsko viedlo i mnoho vojen. Najvážnejšia však bola sedemročná vojna, pri ktorej prišiel Ľudovít o kolóny v Kanade a Indii. V ďalšej vojne získal definitívne ostrov Korziku a Lotrinské vojvodstvo, ktoré daroval svojmu svokrovi, keďže bol vyhnaný so svojej vlasti v Poľsku. Pokým  Stanislaw Leszczyński dostal vojvodstvo, žil na zámku s nimi. Zaslúžil sa o rozvoj vedy a techniky. O hospodárstvo v krajine sa Ľudovít veľmi nezaujímal, prenechával to na ministrov. Počas jeho vlády bola založená Prvá banka, aby nedochádzalo k dlžobám či zavedenie papierových peňazí. Mal desať detí, všetky manželské s jeho manželkou Máriou. Osem dievčat a dvoch chlapcov. Anna Henrieta, jeho druhorodená dcéra, zomrela na kiahne. Zomrel 10. januára 1774 vo veku 64 rokov na kiahne vo Versailles. Jeho nástupcom sa stal jeho vnuk Ľudovít XVI.

 

 

 

Ľudovít XVI.

Ľudovít sa narodil 23. augusta 1754 na zámku vo Versailles. Bol to vnuk Ľudovíta XV. Kráľom sa mal stať jeho otec, teda syn Ľudovíta XV., ale ten predčasne zomrel, a tak na trón nastúpil jeho najstarší syn nám známy ako Ľudovít XVI. Jeho matka bola Mária Josefa Karolína Saská. Bol to francúzsky kráľ z rodu Bourbunovcov. V roku 1770 sa oženil s najkrajšou dcérou Márie Terézie - s Máriou Antoinettou Habsbursko-lotrinskou, rakúskou arcivojvodkyňou. Korunovaný za kráľa bol 11.júna 1775. Ľudovít bol čestný a zbožný človek, a však počas jeho vlády Francúzsko pokleslo, pretože Ľudovít nebol pripravený vládnuť. Nedokázal riešiť veľmi zlú finančnú situáciu v krajine, nevydával nové zákony či reformy, ktoré by krajinu pozdvihli, a dokonca bránil prijatiu niektorých nových reforiem.  S manželkou mali štyri deti, z toho dve dievčatá a dvoch chlapcov. Najstarší syn bol Ľudovít Jozef Xaver František, ktorý mal podľa práva prvorodeného zasadnúť na francúzsky trón ako Ľudovít XVII., keby sa veci vyvíjali tak, akoby sa mali. Vo Francúzsku a však nastal zvrat. Po vyhlásení generálnych stavov a po páde Bastily sa začala Veľká francúzska revolúcia. Pokúsil sa o útek za hranice. Neúspešne. Bol vyhlásený za vlastizradcu zosadený z trónu a od tej chvíle ho volali len Capett. Dňa 21.januára 1793 bol verejne sťatý na gilotíne. Mária Antoinetta, odvtedy len vdova Capettová, bola tiež zosadená z trónu a zavretá do žalára, kde čakala na svoju popravu. Popravili ju 16. október 1793 rovnako ako jej manžela. Na chvíľu sa stalo Francúzsko republikou. Ľudovít Jozef Xaver František nezasadol na trón a nevládol ako kráľ.

Mária Terézia, španielska princezná a manželka Ľudovíta XIV.	Mária, dcéra poľského kráľa Stanislawa Leszczyńskeho a manželka Ľudovíta XV.	Mária Antoinetta, dcéra Márie Terézie Habsburskej a Františka I. Lotrinského a manželka Ľudovíta XVI.