Významní ľudia minulosti

Mária Amália

Narodila sa  26. februára 1746 vo Viedni. Jej celé meno znelo Mária Amália Jozefa Johana Antónia Habsbursko-lotrinská, rakúska arcivojvodkyňa, česká a uhorská princezná. Bola šiestou dcérou a ôsmym dieťaťom Márie Terézie a Františka I. Lotrinského. Počas svojho života na dvore vo Viedni bola veľmi obľúbená, populárna a vyhľadávaná spoločníčka. Napriek tomu, že bola pekná žila v tieni svojich starších súrodencov, hlavne brata Jozefa, budúceho rakúskeho cisára. Matka bola na ňu hrdá, ale Mária Amália ju nemala rada. Bola veľmi talentovaná na kreslenie. So svojimi sestrami Máriou Karolínou a Máriou Antóniou mala veľmi blízky vzťah a aj po svadbe zostali v kontakte. O ruku ju požiadal Karol von Zweibrücken, a však jej matka sa domnievala, že to nie je vhodný ženích pre jej dcéru a tak ho poslala preč. Karol zostal po celý svoj voči Habsburgovcom zatrpknutý. Podľa výberu Márie Terézie sa vydala za Ferdinanda Parmského, vojvodu z Parmy, Piacenzy a Guastally. Svadba sa konala 19. júla 1769 v Parme. Narodilo sa jej sedem detí: Karolína, Ľudovít, Mária Antónia, Šarlota, Filip, Antónia Lujza, Lujza Mária a už mŕtvo narodené dvojičky. Na dvore svojho manžela bola považovaná za veľmi výstrednú ženu a jej život bol plný škandálov. So svojou matkou sa už nikdy nevidela. Veľmi často zasahovala do politiky svojho manžela. Po smrti svojej milovanej sestry Antónie zanevrela na Francúzsko. Keď ju Mária Kristína, jej staršia setra, navštívila napísala matke, že Mária Amália stratila celú svoju krásu. Po smrti manžela bola z Parmy vyhodená. júna . N dvor k svojmu bratovi sa vrátiť nemohla kvôli zlému vzťahu medzi nimi, a tak odišla do kláštora v Prahe so značne podlomeným zdravím. Tam i 18. júna 1804 zomrela. Pochovali ju v kláštore. Iba jej srdce preniesli do augustiánskeho kostola.

 

Mária Karolína

Mária Karolína sa narodila 13. augusta 1752 vo Viedni. Bola to rakúska arcivojvodkyňa, česká a uhorská princezná, desiata dcéra a trinásty potomok Márie Terézie a Františka Štefana I. Lotrinského. Bola pokrstená ako Mária Karolína Lujza Jozefa Johana Antónia Habsbursko-lotrinská. Blízki príbuzní ju volali Šarlota. Mária Terézia tvrdila, že práve Mária Karolína sa jej najviac podobá charakterom. Bola činorodá, úprimná, otvorená a túžila po slobode a voľnosti. So svojou sestrou Máriou Antoinettou mala veľmi dobrý vzťah. I po svadbe zostali v kontakte. Jej prvá vychovávateľka bola grófka Judith von Brandisová. S tou si nerozumela, a tak požiadala svoju matku o novú vychovávateľku. Tou sa stala grófka Lerchenfeldová. Po taliansky sa nikdy poriadne nenaučila, i keď bola zasnúbená Ferdinandovi Neapolsko-sicílskemu. Ferdinand sa mal oženiť s jej staršou sestrou Máriou Johanou, po jej smrti sa mal oženiť s Máriou Jozefou, nanešťastie i tá zomrela. Ďalšou dcérou bola Karolína, s ktorou sa nakoniec aj oženil. Vydala sa za neho 12. mája 1768 vo Viedni. Život v Neapole sa jej nepáčil. Najväčšie problémy mala s miestnou etikou. Neskôr sa stala dobrou matkou. Porodila 18 detí: Mária Terézia, Lujza Mária, Karol Tito, Mária Anna, František I., Mária Kristína, Mária Amália, Karol Gennaro, Jozef Karol, Mária Amália Terézia, Mária Kristína, Mária Antónia, Mária Klotilda, Mária Henrieta, Leopold Giovanni, Mária Klementína, Albert Mário a Mária Izabela. Väčšina jej detí zomrela v detstve. Bola celoživotná odporkyňa Napoleona Bonaparteho. Mária Karolína zdedila po svojej matke politický rozhľad a inštinkt. Zomrela 8. septembra 1814 na zámku Hetzendorf. Bola najdlhšie žijúcou dcérou Márie Terézie, no nedožila sa porážky svojho nepriateľa Napoleona. Po jej smrti nariadil Ferdinand šesťmesačný smútok a oženil sa so svojou dlhoročnou milenkou Luciou Miggliacelo, princeznou z Parmy.

Mária Antoinetta

Najznámejšia väzenkyňa sa narodila 2. novembra 1755 vo Viedni. Rakúska arcivojvodkyňa bola poslednou dcérou a pätnástym dieťaťom Márie Terézie a Františka Lotrinského. Pokrstili ju ako Máriu Antóniu Jozefu Johannu Habsbursko-lotrinskú. Antónia bola vychovávaná spolu so svojou sestrou Máriou Karolínou, s ktorou mala od roku 1767 spoločnú vychovávateľku a zostali v spojení i po vydaji. Sobášnou politikou bola zasľúbená princovi Ľudovítovi. Rakúsku i Francúzsku tento zväzok veľmi vyhovoval, keďže Rakúsko sa obávalo Pruska a Francúzsko Anglicka. Máriu Antóniu okamžite začal vzdelávať pán Vermond. Naučil ju po francúzsky a venoval sa i rozvoju  jej danostiam. 21.apríla 1770 sa vydala na cestu do svojej novej krajiny. Oficiálny obrad, ktorý sa konal vo Francúzsku bol v kaplnke 16.mája 1770. Mária Antoinetta, už ako dauphine, si veľmi ťažko zvykala na dvornú etiketu a veľmi zlé vzťahy mala s milenkou starého otca, vtedy kráľa Ľudovíta XV., madam du Barry. Dňa 10.mája 1774 sa stal Ľudovít, manžel Antónie, francúzskym kráľom. Zaujímali ju politické záležitosti a podporovala záujmy Viedne. Narodili sa im štyri deti: Mária Terézia (pomenovaná po starej matke), Ľudovít Jozef (zomrel na tuberkulózu), Ľudovít Karol (dauphin) a Sofia Helena (do roka od narodenia zomrela). Bola sťatá gilotínou počas Veľkej francúzskej revolúcie spolu aj so svojim manželom. Po nešťastnom úteku do zahraničia ich chytili a zatkli 25.júna 1791 a odsúdili na smrť. Zomrela 16.októbra 1793, pol roka po poprave svojho manžela.

 

 

 

Ferdinand Parmský, vojvoda Parmy, Piacenzy a Guastally, manžel Márie Amálie		Ferdinand Neapolsko-sicílsky, kráľ Neapolska a Sicílie, manžel Márie Karolíny		Ľudovít XVI., dauphin, francúzsky kráľ a manžel Márie Antoinetty, vnuk Ľudovíta XV.