Významní ľudia minulosti

Mária Anna

Arcivojvodkyňa Mária Anna bola druhá najstaršia dcéra Márie Terézie Habsburskej a Františka Štefana I. Lotrinského. V prípade, že by sa cisárskemu páru nebol narodil syn, Mária Anna by bola, po smrti svojej staršej sestry Márií Alžbety, právoplatnou nástupkyňou na matkin trón. Narodila sa 6. októbra 1738. Pokrstili hneď na druhý deň po narodení ako Máriu Annu Jozefu Antóniu Habsbursko-lotrinskú, no oslovovali ju Marianna. Najlepší vzťah mala so svojimi sestrami Máriou Karolínou a Máriou Amáliou. Veľmi dobrý vzťah mala aj so svojimi bratmi Leopoldom a Maximiliánom. Jej vychovávateľkou sa stala grófka Belruptová. Bola inteligentná, no psychicky veľmi labilná. Vynikala v speve, maľovaní a tancovaní. Zaoberala sa fyzikou, mechanikou, chémiou a botanikou. V roku 1757, vo veku 19 rokov, vážne ochorela na zápal pľúc. Následkom choroby bolo skrivenie chrbtice a následný vznik hrbu. Práve preto sa nemohla vydať. Dňa 2. februára 1766 sa stala opátkou v Ústave šľachtičných v Prahe. Tejto funkcie sa vzdala a stala sa opátkou v Klagenfurte. Angažovala sa v sociálnych a charitatívnych oblastiach. Považuje sa za druhú zakladateľku Alžbetínskeho kláštora v Klagenfurte. Založila kláštornú nemocnicu za pomoci svojho brata Jozefa a organizovala finančné zbierky. Mária Anna mala vážne podlomené zdravie a počas neho prežila niekoľko vážnych zápalov pľúc. Celý život mala problémy s dýchaním a často ju trápil silný kašeľ. Posledné pomazanie prijala 3. novembra 1789 a šestnásť dní na to zomrela. Celý jej majetok zdedil Alžbetínsky kláštor.

Mária Kristína

Narodila sa 13. mája 1742 vo Viedni, zhodou okolností v ten istý deň, keď jej matka cisárovná Mária Terézia  oslavovala 25. narodeniny. Bola štvrtá dcéra a piate dieťa Františka Štefana I. Lotrinského a jeho manželky. V rodine ju oslovovali Mária alebo Mimi. Bola najobľúbenejšia dcéra svojej matky, a preto jej dovolila viac ako ostatným deťom. Bola nielen krásna, ale aj veľmi nadaná, talentovaná  a pôvabná, súrodenci na ňu žiarlili. Jej vychovávateľkou sa stala grófka Trautsová, no s tou si veľmi nerozumela, a tak požiadala svoju "milovanú mamičku", aby jej pridelila inú. Mária Terézia jej pravdaže vyhovela a jej novou vychovávateľkou sa stala vdova grófka Vasqezová, s ktorou si veľmi dobre rozumela a mala ju aj rada. Prvou láskou Mimi bol princ Ľudovít Württemberský. Za toho sa však nemohla vydať, pretože jej spoločensky nebol hodný. Neskôr do Viedne prišli i synovia poľského kráľa, Albert a Klement. Mária Kristína sa zaľúbila do Alberta, neskôr sasko-tešínskeho princa, a napriek otcovmu nesúhlasu sa zaňho vydala. Najprv tento sobáš neschvaľovala ani Mária Terézia, a však na Mimino naliehanie poľavila. Svadba sa konala 6. apríla 1766, a ako jediná dcéra svojej matky sa vydala z lásky a nie pre upevnenie politických vzťahov. Manželia boli spolu šťastní. Istí čas žili v Bratislave a v Bruseli. Milovali umenie a vlastnili i pomerne vzácnu zbierku obrazov. Porodila dve deti: Kristínu, ktorá zomrela hneď na druhý deň, a syna Karola Ľudovíta. Zomrela 24. júna 1798 vo veku len 56 rokov. Jej manžel ju prežil o takmer 25 rokov a dal jej u známeho sochára vyhotoviť prekrásny pomník s nápisom: UXOR OPTIMAE ALBERTUS (Najlepšej manželke, Albert).

Leopold II.

Rakúsky arcivojvoda a druhý najobľúbenejší syn svojej matky cisárovnej Márie Terézie sa narodil 5.mája 1747 vo Viedni. Jeho otcom bol František Štefan I., toskánsky veľkovojvoda. Mamička ho vždy volala iba "Poldík". Leopold bol tretím synom svojich rodičov, a teda sa jeho nástupníctvo na cisársky trón neočakávalo. S korunným princom Jozefom si nerozumel, priam sa neznášali. Preto i jeho výchova nezodpovedala výchove budúceho cisára, ale sa uberala kresťanským smerom. Nenávidel cirkevné vyučovanie, a to malo negatívny vplyv na jeho náhľad na cirkev. Leopold bol veľmi neposedné dieťa, ktoré nebolo vôbec čistotné. Po smrti jeho staršieho brata Karola, sa stal toskánskym veľkovojvodom a "zdedil" aj bratovu nevestu Máriu Ludoviku Španielsku, peknú mladú princeznú, ktorá mala plavé vlasy a uhladené spôsoby. V roku 1765 sa s ňou oženil. Ich manželstvo bolo šťastné a narodilo sa im šestnásť detí. Poldík urobil z Toskánska moderný štát. Po náhlej smrti jeho brata cisára Jozefa, keďže nemal žiadnych mužských potomkov, sa stal roku 1790 cisárom Rímskej ríše nemeckého národa. Panoval múdro a snažil sa upraviť fungovanie krajiny. Veľmi ho trápila situácia vo Francúzsku, kde "panovala" jeho sestra kráľovná Mária Antoinetta. Leopold zomrel nečakane a rýchlo v Hofburgu dňa 1.marca 1792. Nestačil ani upokojiť situáciu v krajine. Na jeho trón nastúpil jeho prvorodený syn František ako cisár František II.

 

 

 

Maximilián  Habsbursko-lotrinský, najmladší syn Márie Terézie a veľmajster Rádu nemeckých rytierov		Albert Saský, poľský princ a tešínsky vojvoda, manžel Márie Kristíny a guvernér rakúskeho Nizozemska		Mária Ludovika Španielska, toskánska veľkovojvodkyňa a manželka Leopolda II.