Interview

s pani učiteľkou

Mgr. Martinou Chromekovou

 


Aké predmety učíte? Ktorý sa vám učí najľahšie a prečo?

Učím slovenský jazyk a dejepis. Nedá sa povedať, ktorý predmet je ľahší. Záleží od typu učiva a zloženia triedy. Myslím si, že medzi žiakmi je viac obľúbený dejepis. Učia sa o rôznych zaujímavých osobnostiach, ktoré poznajú napr. z názvov ulíc alebo miest , o mnohých budovách, hradoch, ktoré už navštívili alebo v okolí vidia. Mnohé informácie sú prístupné aj na internete a už veľa vidia z TV. Veď kto nepozná Titanic alebo egyptské pyramídy? V každom ročníku potom zorganizujem exkurziu a prakticky pozrieme, čo sme sa počas roka naučili teoreticky. Aj učiteľovi sa ľahšie učí, keď vidí záujem zo strany detí.

Venujete sa aj mimoškolským aktivitám a krúžkovej činnosti?

Vlani som s p. uč. Obrtancovou viedla turistický krúžok, ale tento rok sme si dali pauzu. V poobedňajších hodinách máme často nejaké súťaže, hlavne zo slovenského jazyka, a tak často pripravujem žiakov na prednesy, súťaže  alebo doučujem. V lete organizujem dejepisné exkurzie.

Keď práve nepracujete na školských a mimoškolských aktivitách akou obľúbenou činnosťou si vypĺňate voľný čas?

Podľa toho, aké je ročné obdobie. Mám radšej leto, je viac voľna, pre mňa viac času. Najradšej chodím do lesa zbierať hríby - tým je "posadnutá" celá naša família. Niekoľko hodín dokážem zbierať aj čučoriedky, menej maliny, tam ma takmer vždy doštípu mravce. Mám celkom rada prírodu, a tak často chodím so známymi na dobrú turistiku alebo cyklistiku a popritom navštívime aj nejaké pamiatky. Viac rokov spievam v zbore a sem - tam si "zabrnkám" aj na gitare - to je pre mňa veľká pohoda.

Premýšľali ste niekedy nad tým, čo by ste mohli robiť, keby ste sa nestali učiteľkou?

Niekedy som chcela byť kozmonautkou a vidieť našu planétu z výšky úplne celú. Čoskoro som zistila, že sa výšok bojím, a tak som to zmenila na lekárku. Pomôcť liečiť ľudí je predsa úžasné. Ale pri pohľade na hnisajúce rany som takmer omdlela a túžba po tomto povolaní sa rozplynula. Práca učiteľky je tiež náročná a nie vždy sa mi podarí "doplniť ľudský mozog" , ale mne sa toto povolanie páči a, mám ho rada. Viem si seba predstaviť na mnohých miestach, ako turistickú sprievodkyňu, poštárku, spojovateľku na ústredni, kuchárku s čapicou, pracovníčku v knižnici, starostku... Hlavne, aby človek zostal sám sebou.

Vieme, že ste triedna učiteľka futbalistom zo 7.B. Ktorý ich výsledok Vás najviac potešil?

Každý výsledok je dobrý, zvlášť teraz, keď sú v tabuľke na 1. mieste. Najviac sa teším, keď nikto nie je zranený a keď sa k sebe správajú slušne a športovo. Páči sa mi, že na nástenku v triede pripravia hodnotenie zápasu - podmienky hry, výsledok, výkon žiakov i rozhodcov, strelcov gólov... Keď sa nemôžem zúčastniť zápasu, prečítam si to ja i rodičia a máme aspoň predstavu, čo prežívali naše deti počas 90 min. na ihrisku.

Získali ste nejaký vzťah k tomuto športu?

Často som v škole hrávala futbal a i dnes, keď je možnosť a vládzem pobehnúť, ešte si zahrám. V dedine som dokonca raz nastúpila v ženskom družstve proti mužom. Síce sme prehrali, ale nikto nebol zranený. V novinách si často prečítam informácie z futbalu a veľmi sa teším, keď vidím mená chlapcov, ktorých som učila alebo učím. Som na nich hrdá!


                                                                  Ďakujeme za rozhovor