Tycho Brahe
(* 14. december 1546, Knudstrup – † 24. október 1601, Praha)

Bol potomkom starého šžachtického rodu. Študoval filozofiu a rétoriku v Kodani  potom právo v Lipsku. V roku 1565 zdedil značný majetok a začal sa venova svojim koníčkom - alchýmii, ale predovšetkým astronómii. Neskôr pokračoval ešte v štúdiu chémie v Augsburgu. V roku 1571 sa po smrti otca vrátil do Dánska a získal vlastné observatórium. 11. novembra 1572 pozoroval (a popísal v spise O novej hviezde) výbuch supernovy v súhvezdí Kasiopea. Potom cestoval nejaký čas po Európe. Vežkorysá ponuka dánskeho kráža Fridricha II., ktorý mu nechal postavi laboratóriá a observatórium Uranienborg a Stjerneborg na ostrove Hven ho primäla k návratu. Na krážom darovanom ostrovnom observatóriu pracoval viac, ako dvadsa rokov. V roku 1597 sa nepohodol s novým krážom, nejaký čas cestoval po Európe a v roku 1599 bol Rudolfom II. na radu Tadeáša Hájka z Hájku pozvaný do Prahy. Postavil nové observatórium v Benátkach nad Jizerou, kde mu posledných niekožko mesiacov života robil asistenta Ján Kepler.Tycho Brahe vytvoril originálnu kozmologickú teóriu: podža nej je síce Zem stredom Vesmíru, ale okolo nej obieha iba Slnko a Mesiac. Ostatné planéty obiehajú okolo Slnka. Vytvoril tak akýsi kompromis medzi geocentrickou teóriou Ptolemaia a teóriou héliocentrickou Mikuláša Koperníka.

Presným meraním paralaxy dokázal, že kométy sa nachádzajú zvonku mesačnej dráhy. Na základe Brahových pozorovaní (predovšetkým polôh Marsu) mohol o niekožko rokov neskôr Ján Kepler formulova svoje slávne zákony obehu planét. 

spä