Z histórie nášho mesta

     V dávnej povesti sa hovorí, že naši predkovia, nevedno odkiaľ prišli, ale po dlhom úmornom putovaní, útrapách a neistote, sa konečne dostali na miesto pod vysokým kopcom, kde sa stretávali dve rieky.  Jedna mohutnejšia, s dravým prúdom, druhá menšia, pokojnejšia s priezračnou vodou, v ktorej plávali záľahy rýb. Na lúčinách medzi riekami sa pásla divá zver, v úbočiach nad riekami rozvoniavali kvety najrôznejších farieb a všade navôkol boli husté lesy.
     Nuž urobili si na tomto krásnom mieste táborisko a rozhodli sa, že keď si oddýchnu, zasadne rada a rozhodnú sa, či na tomto mieste zostanú natrvalo, alebo budú putovať ďalej... Toto je iba časť povesti, ale ako mnohé iné čerpala zo skutočnosti... Poloha a vhodné prírodné podmienky juhu Zvolenskej kotliny skutočne zapríčinili, že sa tu ľudia usadzovali už od najstarších fáz praveku. Ťažisko osídlenia vždy tvorili osady rozptýlené po vyvýšených pahorkoch a terasách v záplavovej oblasti rieky Hrona a Slatiny. Tu bolo najpriaznivejšie prostredie pre poľnohospodársky spôsob života, ktorý bol charakteristický pre civilizácie nášho praveku. 
     Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1135 a viaže sa na blízku lokalitu Pustý hrad, postavený na križovatke obchodnej cesty "Magna via", kde v tom čase bolo stredisko mocenskej správy. Mestské výsady boli Zvolenu udelené v roku 1243 listinou. Na jeho území sa usádzali obchodníci a remeselníci a stal sa sídlom Zvolenskej stolice a kominátu. Mesto sa rozvíjalo ako významné centrum pod vplyvom zámku i v neskoršom období. Svojimi silnými hradbami ochránilo obyvateľstvo pred tureckým nebezpečenstvom. V druhej polovici 14. storočia bol už Zvolen významným stredovekým mestom, ktoré v ďalšom vývoji ešte podporil panovník svojím rozhodnutím postaviť si na mieste kráľovskej kúrie veľkolepejšie sídlo - pohodlný poľovnícky zámok. Pod pahorkom, na ktorom sa táto pôvodne gotická architektúra rozkladala, žilo slobodné kráľovské mesto nesúce v tom čase názov Starý Zvolen. Bolo to najstaršie písomne doložené mesto na strednom Pohroní v nadväznosti na obchodnú cestu, dobre vybudovaný trh a rozvoj baníctva. V celej stredoslovenskej banskej oblasti nadobudlo postupne charakter remeselnícko-obchodníckeho centra. Stalo sa hlavným zásobovateľom potravín pre obyvateľov významných banských miest uhorského kráľovstva.  Mesto trhu a obchodu prilákalo na svoje územie i remeselníckych výrobcov.
     So Zvolenom sú zviazané mená významných stredovekých panovníkov Uhorska. Panovník Belo IV. povýšil Zvolen na mesto, panovník Ľudovít I. z rodu Anjou tu dal postaviť svoje poľovnícke sídlo a dal mestu jarmočné privilégium, kráľ Žigmund Luxemburský rozšíril jarmočné privilégiá a panstvo Zvolen daroval svojej manželke Barbore Cilskej. Na zvolenskom zámku sídlil a záujmy kráľa Ladislava Pohrobka s vojskom na starom hrade Zvolen ochraňoval Ján Jiskra. Vtedy v roku 1451 bol starý hrad vypálený. Rád sa vo Zvolene zdržiaval aj uhorský kráľ Matej Korvín, s ktorého menom je zviazaný ďalší stavebný a hospodársky rozvoj mesta. Slobodné kráľovské mesto- Zvolen bolo v polovici 16. storočia na vrchole svojho rozvoja. Jeho výhodná poloha, prosperujúci trh, prítomnosť dvoch kráľovských hradov, ktoré boli zároveň aj sídlom Zvolenskej župy a jej správcu, zabezpečili Zvolenu postavenie významného hospodárskeho, vojenského a kultúrneho centra celej stredoslovenskej oblasti.