Vývoj techniky sa uskutočňuje 2 milióny rokov. Na jeho začiatku je hrubo opracovaný kameň, potom pästný klin, neskôr oheň, luk, obrábanie pôdy, koleso, železo, mlyn, parný stroj, elektrina, kozmická loď.

Pästný klin je kamenný nástroj v staršom paleolite . Človek si ho vyrobil z pazúrika otĺkaním kameňov do listového tvaru, neskôr do hrotu. Pri výrobe kamenných nástrojov sa štiepal kameň zásadne dvojakým spôsobom: úderom alebo tlakom.

Človek využíva oheň už odpradávna. Najprv musel čakať na blesk, no postupne prišiel na spôsob, akým si ho vytvoriť a udržiavať umelo. Je to teda niečo, bez čoho sa síce prežiť dá, ale vieme si to len veľmi ťažko predstaviť.

Luk je strelná zbraň. Skladá sa z pružného lučišťa, najčastejšie dreveného, a nepružnej tetivy. Strieľajú sa z neho šípy, najčastejšie drevené, ktoré môžu mať na jednom konci operenie, kvôli vylepšeniu letových vlastnotí a na druhom kovový hrot.

Jedným z najvýznamnejší­ch vynálezov ľudstva je nepopierateľne koleso. Jeho vynález sa datuje okolo roku 5000 pred n. l. a to v starovekej Mezopotámii­, pravdepodobne v súvislosti s hrnčiarskym kruhom . Približne v rovnakom čase sa koleso objavilo aj v Európe. Neskôr sa začalo využí­vať v doprave a to v kombinácii s osou a druhým kolesom, pričom vznikli prvé dopravné prostriedky ako "kára" a "voz".

Prvý fungujúci parný stroj postavil v roku 1712 Thomas Newcomen a čerpal pôvodne vodu z baní. Bol to však nedokonalý vynález, o čom svedčí , že mal kotlík ako čajník a zdvih piesta 15 cm. Okolo roku 1780 James Watt zostrojil výkonný piestový parný stroj s regulátorom rýchlosti. Keď prišiel na myšlienku zhotoviť stroj s kondenzátorom a urobil premenu z priamočiareho pohybu na rotačný, mohol sa parný stroj stať motorom, ktorý potreboval priemysel. Parný stroj sa stal univerzálnym motorom a vrcholne prispel k revolúcii v priemysle i doprave. V súčasnosti sa parné stroje používajú len ojedinele, pretože boli nahradené parnými turbínami, spaľovacími motormi a pod.

Elektrina existovala v podobe bleskov na nebi od vzniku vesmíru ešte predtým, ako vznikol na Zemi život.Bola známa už starým Grékom (Táles z Milétu, 600 p. n. l.), ktorí pozorovali, že skamenený jantár pri trení kožušinou priťahuje ľahké objekty, napríklad perie či slamu. Tento jav ostal záhadou viac ako 2000 rokov, až kým reakciu jantáru a magnetov nepreskúmal koncom 16. storočia dvorný fyzik anglickej kráľovnej Alžbety I. Dr. William Gilbert. Práve on ako prvý použil slovo elektrina (jantár sa po grécky povie elektron). Gilbertove experimenty viedli k množstvu ďalších pokusov a objavov.