Kone
Asi pred miliónmi rokov
sa začala vývojová história dnešných koní v Severnej Amerike
prakoňmi z rodu Eohippus. Z tohto malého, viacprstého obyvateľa lesa
sa vyvíjali početné rodiny prakoní. Pred dvoma miliónmi rokov v
druhej polovici doby ľadovej sa vyvinul rod Equus. Putoval medzi
kontinentami po pevninových mostoch zo Severnej a Južnej Ameriky do
Európy, Ázie a Afriky. Zatiaľ, čo v celej Amerike vymrel, prežil v
Európe a na Americký kontinent sa dostal až v 16. storočí s
portugalskými a španielskými obyvateľmi. Dnes môžeme nájsť kone
všade na svete, no voľne žijúce sa vyskytujú veľmi zriedka. Medzi
posledné voľné kone patria Americké mustangy a austrálske kone
Brumby, ktoré sa tak ako mustangy do Ameriky dostali do Austrálie s
prisťahovalcami a dobyvateľmi. Kone boli v minulosti využívané
takmer vo všetkých ľudských činnostiach, no dnes prežívajú len vďaka
jazdeckému športu. Súčasné kone delíme na chladnokrvníky,
plnokrvníky, teplokrvníky a pony. Chladnokrvníky sa vyvinuli z
mohutného plemena, ktoré žilo v lesoch strednej Európy. Sú to
väčšinou mohutné pracovné kone, hodiace sa najmä na prácu v ťahu.
Označenie plnokrvník sa používa len pre dve rasy koní: arabského a
anglického plnokrvníka. Tieto rasy sú jedny z najstarších na svete a
boli roky chované bez prímesi inej krvi. Vyznačujú sa veľkou
rýchlosťou, vytrvalosťou a temperamentom. Pojem teplokrvník
poukazuje na orientálny pôvod tohto typu koní. Ich predkom je
arabský plnokrvník. Kone z Arabského polostrova sú zakladateľmi
väčšiny teplokrvných rás koní a sú aj vzdialenými predkami
anglického plnokrvníka. Medzi pony zaraďujeme všetky rasy, ktoré
dosahujú kohútikovu výšku do 1,48 m. Napriek životu v zajatí sa kôň
dokáže veľmi rýchlo vrátiť k svojim divokým koreňom, kde
okamžitá reakcia na nečakané situácie je útek. Je stádové zviera a
snahu o vytvorenie stádovej hierarchie môžeme vidieť aj u domácich
koní na pastvinách. Kone medzi sebou komunikujú pomocou zvukov,
alebo držania tela. Pokiaľ sa kone nemôžu vidieť, volajú po
sebe hlasným erdžaním a presne poznajú hlasy svojich stádových
priateľov. Keď si dva kone nie sú sympatické, znie erdžanie akoby ..
opačne" (akoby kone vzduch nevydychovali, ale vydychovali) a pritom
stoja šikmo oproti sebe a podupávajú nohami. Hlasné odfrkovanie,
alebo vydychovanie je výrazom rozlúčenia a pre zbytok stáda znamená
poplach, alebo výzvu rivalom!
Nikola Kalauzová
7.trieda
Zážitok so zvieratkom!
Určite so záujmom počúvate
príbehy o zvieratkách. Jeden by som vám chcel vyrozprávať.
Môj brat Rado má veľmi rád psov. Keď pred rokom doniesol domov
šteniatko, všetci sme
sa veľmi tešili. Dali sme jej meno Angela.
Rástla zo dňa na deň. Bola pekná a poslušná. Keď mi brat povedal, že
Angela bude mať za deväť týždňov šteniatka, veľmi som sa potešil.
Dni ubehali tak ako voda. A zrazu prišla tá chvíľa na ktorú sme
všetci čakali. Ráno , keď chodievam vypúšťať psov, začul som slabé
zvuky. Rýchlo som zakričal na brata. Spoločne sme otvorili volieru a
čo vidím? Dve uplakané šteniatka ležali vedľa matky. Po návrate zo
školy ma čakalo ďalšie prekvapenie. Všetkých šteniatok bolo spolu
šesť. Angela ležala pri šteniatkach a starala sa o ne ako o malé
deti. Bolo to veľmi pekné. Bol som rád, že to všetko dobre dopadlo a
práve na moje narodeniny. Bol to najkrajší živý darček aký som mohol
dostať.
Peter Bartkoviak
4.trieda