Z tvorby našich žiakov       

Naša Európa

Naša Zem je rozdelená
na niekoľko rôznych dielov,
všetky majú rôzne mená,
sú to mená svetadielov.
Jedným z nich je Európa,
tá má zasa mnoho štátov
a v nich žije celá kopa
ľudí, detí, mám a tatov.
Európa je kamarátka,
tak trochu aj naša matka.
V nej veľa miest leží,
do jej ulíc človek beží.
Všetci sú si rovní, no každý iný,
niektorí sú čestní, niektorí aj vinní.
Jedni sa už našli a druhí blúdia,
napriek týmto rozdielom,
všetci sme len ľudia.

                     Tomáš Vrťo
                          5.ročník

Milé babičky a dedkovia !

      Najkrajšie ľudské city sú láska a pomoc blízkym.

      A zas je tu október, ktorý dostal prívlastok „MESIAC ÚSTY K STARŠÍM“.
      Rád si spomínam na starkých v domove dôchodcov, ktorých tváre už venčia vrásky a občas sa zračí z nich smútok.
      Pravidelne sme ich chodili navštevovať zo školy, pripravili program, priniesli kytičku veľkých prianí a milé slovo na konci určite nezabolí.
      Po jednom takomto vystúpení prišiel ku mne starší pán a bez slov mi podal čokoládu. Často na neho myslím. Neviem ani jeho meno.
      Chcel by som sa mu poďakovať a popriať mu dlhý krásny život, chuť sa smiať, zabávať sa a hlavne veľa zdravia.
      Vďaka za vašu prácu, láskavosť a milé slovo.

      Veď aj my budeme raz starí a budeme potrebovať podporu od vnúčat.

                                                                                                                      Juraj Figa, 5.C 

Vlaňajšie prázdniny

Takmer každé letné prázdniny cestujeme spolu so súrodencami a rodičmi do rodnej krajiny mojich rodičov, do Vietnamu. Kým som bol maličký, nevnímal som všetko tak ako teraz. Vlaňajšie prázdniny som si uchoval v pamäti a z času na čas na ne spomínam.
Niekoľkohodinový let už pre mňa nie je zvláštny, krátim si chvíle pri televízií. Často si predstavujem strávené chvíle u starej mamy. Aj pre mňa, ako pre iné deti Slovenska bolo zvláštne, že takmer v každom dvore a popri ceste rástli banány, mandarínky a pomaranče. Množstvo rybníkov okolo dediny využívali deti na kúpanie a dospelí v iných častiach rybníkov pestovali ryžu. Videl som aj nádrže s vodou, kde chodili dedinčania kúpať kravy a býky. Cesty boli vždy plné bicyklov a motoriek. Aj keď dedina Nam Dan nie je veľmi veľká, je tam veľa reštaurácií. Všetky tie krásne chvíle však znepríjemňovali komáre. Bolo ich všade veľmi veľa. Večer sa každý ukladá spať tak, že si pripraví sieť proti komárom. Ráno mi budíček robili kohúty. Voľnosť, ktorú tam deti majú im môžeme závidieť. Moje krásne a nezabudnuteľné zážitky sa mi v mysli vracajú často a teším sa, že znovu strávim prázdniny vo Vietname.

                                                                                   Milan Tran, 4.ročník