Tvorba

Nápad, ktorý mi nedá spávať

        Raz sa mi snívalo o škole. Otvoril som dvere. Vošiel som dnu. Bolo to pekné.
      Každý mal pri svojej lavici veľa vecí. Napríklad čerstvú zmrzlinu (všetci po tri kopčeky). Vybrali by sme si, akú by sme chceli. Ja som si vybral moje obľúbené. Jahodovú, jablkovú a čokoládovú. Ďalej by sme mali namiesto známok cukríky. Keby som mal jednotku, dostal by som päť balíkov. Za dvojku štyri balíky, za trojku tri balíky, za štvorku dva balíky. A päťka len jeden balík. Každý žiak by mal pri pekne tvarovanej a vymaľovanej lavici vlastný kôš /na papieriky od cukríkov/ s farbou podľa výberu. Na všetkých laviciach by mali všetci vlastné počítače. Na matematike by sa počítalo na kalkulačkách. Všetko by sme mali rýchlo hotové. Dokonca by sme sa stihli ešte dvadsať minút hrať na počítačoch. Písali by sme na nich. Nemali by sme tašku ani učebnice, všetko by sme sa učili len cez počítače. Aj by sme na nich na výtvarnej výchove kreslili. Stále som sedel a pozeral som sa na triedu. Všimol som si, že tabuľa je dajaká čudná. Mala zvláštny tvar a boli v nej dvere. Pred lavicami boli dva televízory s DVD a videom. Závesy boli na diaľkové ovládanie. V triedach bolo aj viac priestoru, pretože bolo len šesť lavíc a dva rady. Každý mal vlastnú lavicu. Pomyslel som si, že by to bolo dobré.
       A v tom som sa prebudil. Bol to môj najlepší sen. Možno, že raz niekto založí takúto školu. Deti by radi chodili do školy. Možno, že ju raz založím ja.

Róbert Oravec, 5.A

Nápad
Mala som nápad, nápad večný, ktorý nie je vôbec hriešny.	Nápadu sa nevzdám, verím si zas, aj keď mi po chrbte prešiel mráz.	Tak spravím oslavu, pozvem na ňu každého. Dokonca aj dospelých, aj frajera mladého.
Bol proste taký ani nie zvláštny, že budú u nás všetci šťastní.	Veselý je nápad, ktorý sa mi nevidí. Musí ho mať človek, čo tomu nekrivdí.	Chcem na tej oslave, nech sa všetci radujú, a z toho, čo je na stole, z toho len nech hodujú.
V našom meste je iba smútok. Chcem aj veselie, aj keď iba kúsok.	Skúšam to stále, no nepočúva nik, preto v mojej duši je stále krik.	Nastal večer, prišli všetci. A už nik nemá smutné keci.
Že sa smútok zmení na veľkú radosť, veď máme stále v sebe mladosť.	Nápadu sa nevzdám, nesmiem sa ho vzdať, Aj keď sa mi nedá kvôli nemu spať.	Konečne sa veselia a žiadny kúsok. Chcela som málo a mám viac než kúsok.
Nik nechcel veriť tomuto nápadu. A to iba preto, že majú zlú náladu.	Skúšam to ďalej, na nápad myslím, až kým sa vydýcha v tom nápade kyslík.	Toto je radosť, vidíte to sami. Tak sa všetci radujte, radujte sa s nami.
Nápad sa mi rozbil týmito slovami, stratila som nádej na veľké oslavy.	Tento nápad mi nedá pokoja, a preto stále, stále som nesvoja.	*K. Krokošová 5.A*