OČKO - 1.stupeň


bod1 Sedem divov Zvolena

bod2 5 vecí, ktoré by ste mali vedieť o...

bod3 Zasmejme sa

 

bod4 Voňavý kútik

bod5 Naša tvorba

bod6 Redakčná rada



čiara

5 VECÍ  KTORÉ  BY  STE  MALI  VEDIEŤ


Milí naši čitatelia, v tejto rubrike nášho časopisu sa dozviete vždy o piatich zaujímavých veciach,
ktoré sa týkajú jednej témy. Tentoraz niečo zaujímavé o stromoch.




obr1

1. Každý strom je samostatným svetom. So živočíchmi, ktorým je potravou, útočiskom, prípadne loviskom, tvorí jednotné biologické spoločenstvo - ekosystém. Život, ktorý možno pozorovať na konároch a listoch stromu, hoci je niekedy ťažko objaviteľný, pokračuje aj v pôde.





obr2

2. Korene stromov spevňujú pôdu, čo je dôležité najmä na brehoch riek, alebo strmých svahoch hôr. Stromy sú veľkí producenti kyslíka a zo vzduchu naopak odbúravajú hromadiaci sa oxid uhličitý. Les sa podieľa na odstraňovaní niektorých škodlivých látok zo vzduchu. Lesy majú aj veľký hospodársky význam, kde okrem ich možnosti vyžitia pre turistiku a oddych, umožňujú ťažbu dreva.




obr3

3. Stromy u nás rastú na jar rýchlejšie ako v lete. Na jar tvoria svetlo sfarbené kruhy. Hovorí sa im aj jarné drevo. Na konci leta sa ich rast spomaľuje a v kmeni sa tvoria kruhy, ktoré sú tmavšie. Každý rok stromu pribudne jeden svetlý a jeden tmavý kruh. A preto môžeme podľa počtu letokruhov určiť, koľko mal zrezaný strom rokov. Hovorí sa, že ako prvý odbornejšie pozoroval letokruhy všestranne nadaný Leonardo da Vinci, ktorý pochopil súvis medzi šírkou letokruhov a zrážkami počas rastu stromu.


obr4

4. Každý vie, že z dreva stromov sa vyrába papier. Drevná hmota sa skladá z celulózy, organického materiálu, ktorý má pevné, okolo 205 mm dlhé vlákna. Stromy po vyrúbaní rozmelia na drevnú drvinu, ktorá sa so zmesou rôznych chemikálií varí v uzavretých vysokotlakových kotloch, kde sa vlákna oddelia od zvyškov kaše, miazgy a smoly. Takto upravená celulóza pokračuje do holendrov (strojov na mletie papieroviny), kde sa bieli. Vybielená surovina sa odvodňuje na špeciálnych sitách a pri zvýšenej teplote sa dosušuje, aby sa dosiahla plstnatosť. Takáto polopapierovina sa v miešacom holendri glejí mastnými hlinkami, napr. ílom, mastencom alebo oxidom titaničitým, a nakoniec farbí..


obr5

4. Pralesy sú ozajstné klenotnice – poskytujú „prístrešie“ najväčšiemu druhovému bohatstvu Zeme: milióny druhov zvierat a rastlín (asi dve tretiny všetkých suchozemských živočíchov) majú svoj domov v tropických pralesoch v okolí rovníka. 500 rôznych druhov stromov na jednom hektári nie je v trópoch žiadnou zvláštnosťou. A samozrejme sú tieto lesy ešte stále domovom a životným priestorom pre nespočetné množstvo pôvodných obyvateľov.